RAJECKÁ LESNÁ Slovenský Betlehem

Slovensko, krajina v strede Európy, ohraničená riekami Dunaj, Morava, Ipeľ a na severe vencom pohorí Karpát, je vlasťou Slovákov, ktorí tu žijú už od 4. storočia.
Slováci prijali kresťanstvo už v 9. storočí a udržali si ho po celé generácie. Budovali hradiská a osady, obrábali pôdu a chovali dobytok. Neskôr vystavili mestá, hrady, kostoly i honosné meštianske domy. Ale väčšina obyvateľov žila na vidieku v chudobných drevených domoch, kde si po stáročia uchovávala svoje zvyky a obyčaje. Obraz práve takéhoto Slovenska, jeho prírodných krás, stavieb, ale najmä práce i zábavy jeho obyvateľov nájdeme na monumentálnom rezbárskom diele Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej.
V strede obce, hneď vedľa kostola, bol postavený Dom Božieho narodenia. Budovu projektoval ing. Stanislav Machovčák zo Staškova. Stavebné práce sa realizovali vďaka pomoci obyvateľov celej obce, ale i okolia. V novembri 1995 bol v tomto dome otvorený pre verejnosť Slovenský Betlehem.
Je to obdivuhodné dielo majstra Jozefa Pekaru z Rajeckých Teplíc, ktoré nezobrazuje len Kristovo narodenie, ale aj dejiny slovenského národa. Myšlienkou Jozefa Pekaru bolo včleniť do biblického prostredia obrazy zo života slovenského ľudu.
Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské regióny svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami. Hrady Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, katedrály v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule, Košiciach a iné. V pozadí sa týči Kriváň, jeden z tatranských štítov, ktorý je symbolom slovenskej krajiny.

Každý návštevník zo Slovenska tu nájde kus zo svojho domova, jeho históriu a tradície. Dielo zobrazuje práce a remeslá, ktorými sa voľakedy slovenský ľud zaoberal, jeho národné kroje, zvyky a spôsob života. Postavy sa pohybujú, pracujú, zabávajú.
Slovenský Betlehem je učebnicou dejepisu i zemepisu, zrkadlom umu a umenia rezbárskych tradícií v Rajci. Dýcha z neho optimizmus, radosť z práce i zo života, všedný i sviatočný deň prostého človeka.
Dielo je dlhé 8,5 m, široké 2,5 m a vysoké 3 m. Spolu je tu rozmiestnených asi 300 postáv, z ktorých sa polovica aj pohybuje.
Prvý, kto prišiel s myšlienkou vytvoriť Slovenský Betlehem ako stálu súčasť pútnického miesta Rajecká Lesná, bol kňaz Vojtech Valent, ktorého podporil bývali správca farnosti Alexander Klabnik. O realizáciu a výstavbu budovy a inštalácie Slovenského Betlehema do nej sa zaslúžil súčasný správca farnosti Pavol Šadlák.
Slávnostné verejné otvorenie tohto pozoruhodného diela sa uskutočnilo 26. novembra 1995, kedy bola verejnosti sprístupnená prvá časť – oblasť Stredoslovenského kraja. Oblasť Západoslovenského kraja bola inštalovaná v novembri 1996 a o rok neskôr doplnením Východoslovenského kraja sa dielo skompletizovalo.
Súčasťou budovy Slovenského Betlehemu je aj Galéria na prvom poschodí, kde sú vystavené drevorezby významných rajeckých rezbárov, ako Brieštenský, Veselý, Bača.

Stredobodom celej kompozície je chudobná maštaľ, kde okolo Dieťaťa Ježiša v jasličkách sú postavy Panny Márie, sv. Jozefa, dedinského chlapčeka, ktorý prináša, klačiac pri jasličkách, svoju obľúbenú hračku - koníka. Na boku stoja traja králi Gašpar, Baltazár a Melichar. Okolo sú pastieri a zvieratá. Ich počet doplňujú ďalšie postavy, ktoré prichádzajú v sprievode popri maštaľke a pred jasličkami sa poklonia. Na ich čele sú sv. Cyril a sv. Metod, učitelia Slovanov a spolupatróni Európy.
Prichádzajú sviatočne oblečené rodiny zo všetkých oblastí Slovenska a prinášajú dary. Dcéra, matka, otec a dedko, všetci vyobliekaní v čičmianskom kroji prinášajú krčah mlieka.
Keďže Orava je kraj chudobný, starček a starenka prichádzajú z oravských hor a prinášajú len pokoj, vrúcnosť a zbožnosť v očiach.
Postavy od Malaciek, zo známej vinohradníckej oblasti prinášajú putne hrozna.
Za nimi idú majster a učeň - drotári z Trenčína, rodina zo Spiša, chlap a žena s košíkom hríbov zo Ždiaru.
Podpoliansky chlapec z Detvy nesie na rukách jahňa, za ním ide žena v typicky vyšívanom detvianskom kroji a muž, ktorý nesie hudobný nástroj Detvy - fujaru.
V sprievode je zastúpené i Horehronie. Chlap prichádzajúci aj s rodinou z Nitry nesie najpoužívanejší hudobný nástroj tejto oblasti - gajdy.
Najbohatšie vyšívaný kroj na celom Slovensku je piešťanský. Ornamenty vyšívané zlatou niťou sa trblietajú na slnku.
Zo Šariša prichádza žena s vlniakom na pleci, v ruke nesie košík, v ktorom má hus. Sprievod uzatvára rodina z východného Zemplína.

Nad maštaľkou je mohutná pastvina, na ktorej pastier pasie 122 oviec. Pomáha mu ovčiarsky pes. K prostrediu hôr a salašov patria aj medvede. Túto scénu autor zachytil v situácii, keď medveď ukradol ovcu. Naháňa ho pes, mladý pomocník na salaši a starý bača so sekerou. Na celú túto naháňačku dopadá svetlo z otvorenej koliby. Nad temnými horami sa týči Kriváň - symbol slovenskej vzájomnosti.

Bratislavský hrad sa vypína na skalnom brale nad Dunajom i samotnou Bratislavou, hlavným mestom Slovenska. Pochádza z obdobia 3.–5. storočia a od 11. storočia bol dôležitou pohraničnou pevnosťou Uhorska. V súčasnosti hrad slúži reprezentačným potrebám Národnej rady Slovenskej republiky, muzeálnym potrebám a mnohým kultúrnym aktivitám.
Pod Mostom SNP, ktorý spája najväčšie slovenské sídlisko Petržalku a staré mesto, plávajú lode. Na východ od Bratislavy je Strážna veža, ktorá predstavuje zrúcaninu hradu Devín. Vypína sa na 212 metrov vysokom skalnom brale, na sútoku riek Dunaj a Morava.
Na teplých svahoch Malých Karpát sa rodí sladké hrozno, z ktorého vyrábajú známe druhy pezinského, račianského a modranského vína. Jednotlivé úkony – od zberu hrozna až po uskladňovanie vína v hlbokých pivniciach môžeme vidieť v kompozícii. Krojované postavy žien zbierajú strapce hrozna do putní, ktoré muži odnášajú do veľkého suda, v ktorom sa hrozno lisuje. Tu sedí aj malý chlapec, ktorý potajomky uberá strapce zo suda a je ich. Konečnou fázou pri spracovaní hrozna je ukladanie vína do veľkých pivníc vo veľkých sudoch, v ktorých ešte istý čas dozrieva a kvasí. V malej pivnici, ktorá sa nachádza pod vinicami, sú dvaja gazdovia, ktorý ochutnávajú víno. Niekoľko malých drevených chalúpok predstavuje dedinku Modra a dotvára toto vinohradnícke prostredie.
Šaštín zobrazuje Bazilika minor, národná svätyňa Slovákov, ktorá je zasvätená Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska.
Trnava, nazývaná slovenský Rím, je sídlom arcibiskupa a metropolitu. Katedrála svätého Jána Krstiteľa je skvostom ranobarokového umenia na Slovensku z obdobia 14. storočia. Trnava je najstaršie slovenské mesto, ktoré sa spomína už od 12. storočia. Bola významným kultúrnym centrom. Je sídlom Tmavskej univerzity, v roku 1792 tu Anton Bernolák založil Slovenské učené tovarišstvo.
Pieštanysú svetoznáme Iiečivé kúpele, kde sa Iiečia choroby pohybového ústrojenstva. Na vstupnej budove je nápis pochádzajúci z roku 1462: Saluberrmae pistinienses Thermae, čo je názov diela humanistického básnika Adama Trajana Benešovského, v ktorom opísal piešťanské Iiečivé pramene.
Symbolická socha s názvom Barlolámač sa nachádza na kúpeľnej promenáde na moste cez rieku Váh. Symbolizuje naozaj Iiečivé účinky horúcich vôd, či bahna. Je veľa Iegiend o tom, ako chromý navštívil Piešťany a po odchode už barly nepotreboval. Nie darmo je aj v mestskom erbe napísané: Surge et ambula – Vstaň a chod!
Krásne a pestované jazierko pred kúpeľným domom zdobí Iekno biele.
Mesto Modra je okrem výroby vína známe aj svojou typickou modranskou keramikou. Už niekoľko storočí sa vyrába na hrnčiarskom kruhu, maľuje a zdobí modranskými ornamentami, glazuje a vypaľuje vo veľkých peciach. V minulosti medzi najčastejšie vyrábané druhy patrili krčahy, taniere, misky a vázy.
Staroslávna Nitraje najstarším sídlom slovenského biskupstva z čias vlády kráľa Svätopluka. Tu na Nitrianskom hrade sú pochované pozostatky prvých slovenských svätcov sv. Svorada a Benedikta. Hrad pochádza z čias Veľkej Moravy, kedy bol sídlom kniežaťa Pribinu. Od 12. storočia je biskupským a arcibiskupským sídlom. V archíve Nitrianskeho biskupstva sú uložené tri najstaršie dokumenty Slovenska: Nitriansky kódex z 11. storočia, Zoborská listina z roku 1111 a1113.
Nad scenériou a úryvkami zo života ľudí na strednom Slovensku sa týči Trenčiansky hrad pochádzajúci z 11. storočia. Nachádza sa na severnej časti mesta. Bol sídlom známeho panovníka a kniežaťa Matúša Čáka. Na jeho hradnej skale sa zachoval rímsky nápis z roku 179 o víťazstve rímskej Iégie pri Laugaríciu. Hrad je vyhlásený za štátnu kultúrnu pamiatku a jeho niektoré rekonštruované časti slúžia návštevníkom.
Bojnický zámok otvára cestu do Rajeckej doliny. V 12. storočí slúžil ako kráľovský a strážny hrad na priechode z Ponitria do Turca. Dnes je v ňom vlastivedné múzeum, jedno s najbohatšou expozíciou. Mesto Bojnice je známe nielen mnohými kultúrnymi a hudobnými akciami, ale samotný zámok sa často stáva cieľom pozornosti mnohých režisérov pri nakrúcaní filmov a seriálov. V svetoznámych kúpeľoch sa liečia choroby pohybového ústrojenstva.
Uprostred hor leží svojrázna a malebná dedinka Čičmany, známa svojou typickou ľudovou architektúrou. Čierne drevené chalúpky maľované bielymi ornamentami sú obdivované turistami nielen z celého Slovenska, ale i zo zahraničia. V súčasnosti majú Čičmany 270 obyvateľov, ktorí i naďalej dotvárajú a udržiavajú svoje kultúrne a architektonické dedičstvo. Najdôležitejším historickým objektom je Radenov dom, v ktorom Považské múzeum zriadilo stálu expozíciu čičmianskeho života. Na dvore pod lipou autor znázornil dvoch gazdov, ktorí sedia na lavičke a fajčia fajky. Na čičmianskom potoku ženy v krojoch perú plátno a opracúvajú ho na "trepačkách". Okolo nich pobehujú deti. Máme možnosť nahliadnuť do starej izby, v ktorej žena pradie na kolovrátku ľan, starký číta Bibliu.
Len niekoľko kilometrov od Čičmian leží starobylé pútnické miesto, domov celého Slovenského Betlehema, dedina, ktorá je považovaná za srdce Rajeckej doliny – Rajecká Lesná. Pútnický kostol Narodenia Panny Márie zo 16. storočia sa dvakrát do roka stáva cieľom putovania veriacich z okolitých dedín i miest Slovenska. Procesia, ktorá práve prichádza ku kostolu je z neďalekého Kuneradu. Na jej čele nesie mládenec kríž, za ním idú dievčatá v krojoch spievajúce piesne a ostatní.
V neveľkom lesíku postupne napočítať 13 malých kaplniek, ktoré tvoria Kalváriu. Všetky tieto objekty len potvrdzujú, že v Rajeckej Lesnej, ale i celej Rajeckej doline žil ľud skromný, pracovitý a hlavne nábožný.
Priemyselným, obchodným a kultúrnym centrom Rajeckej doliny je mesto Rajec. Prvé zmienky o meste pochádzajú z 12. storočia. V období 18. storočia bol Rajec známym obchodným a remeselným centrom. Pôsobilo tu desať cechov. Z tých najvýznamnejších, ktoré tu pôsobili, autor zobrazil práce rezbárov, stolárov, debnárov a obuvníkov. Tu sa vyrábala aj známa koža červenej farby – kordován. K typicky slovenským remeslám patrilo aj kováčstvo. Majster nahliadol aj do kováčskej dielne, kde znázornil ručne ťahané mechy. Na dvore pri dielni podkúvajú kováči koňa. Blízko nich sa hrá chlapec so psom.
Nad betlehemskou maštaľkou je hoľa plná oviec, ktoré stráži bača so svojimi pomocníkmi.
Priamo nad salašom sa vypína mohutný Kriváň. Pod jeho úpätím na ľavej strane je znázornené mesto Žilina, známe Žilinské veže farského kostola. To, že Žilina bola a je významným priemyselným, ale i kultúrnym mestom, zdôrazňuje aj budova Mestského divadla. Dnes je Žilina dôležitým dopravným uzlom, sídli v nej Žilinská univerzita.
Uprostred hustých lesov sa nachádza pútnické miesto Skalka, kde žili pustovníci Svorad a Benedikt.
Napravo od Kriváňa sa nachádza Oravský zámok.
Kysuce a Orava patrili medzi najchudobnejšie oblasti Slovenska. Ľudia, ktorí tu žili, sa zaoberali prácou na poli a v lese. V lete sa pracovalo najmä pri kosení lúk a hrabaní sena. Ženy seno viazali do snopov, a potom ho z vysokých stráni nosili na chrbtoch do dediny. Pri týchto prácach vznikali nádherné ľudové piesne – trávnice. Medzi jesenné práce patrilo vykopávanie zemiakov a zber úrody z poľa. Ženy často kopali od rána do večera, malé deti nosili zabalené v plachte a hojdali ich na trojnožkách urobených z konárov.
Pre horské oblasti Slovenska bola charakteristická práca v lese, stínanie a zvážanie dreva, ručné pílenie a štiepanie, ale najmä práca na píle.
Autor predstavil kysucko-oravskú oblasť veľmi výstižne. Veľmi pekným obrazom je, ako deti sedia na lúke, spievajú si detské piesne a hrajú sa detské hry, ktoré sa naučili od svojich starších súrodencov. Nad nimi si na kríkoch trniek pochutnávajú kozy.
Baníctvo malo na Slovensku bohatú tradíciu. Banské mestá tu reprezentuje Banská Bystrica.
Autor nám poodhalil skrytú prácu v bani. Baníci ťažia železnú rudu, ktorú potom odvážajú vo veľkých baníckych vozíkoch. Práca v bani bola veľmi ťažká, no i napriek tomu v nich pracovali aj ženy.
Slováci boli odjakživa ľud spevavý. Terchovská muzika ľudová kapela bratov Muchovcov, rozohrá žilky tancachtivým dievčatám. Toto známe kvarteto tvoria členovia: predník (1. hlas husle), kontráš (2. hlas husle), harmonikár a basista. Do toho sa rozoznieva krásny spev terchovských žien.
Kto by nepočul o ždiarskej svadbe. Oblasť Ždiaru sa spomína najmä preto, lebo tieto typické svadobné zvyky sa tu zachovali dodnes. Nevesta so ženíchom v sviatočných krojoch sa vezú na voze. Na zadnej časti voza sú družičky, speváčky a muzikanti. Ostatná rodina kráča v sprievode za nimi. Pred novým domovom im slobodní mládenci (kamaráti ženícha) zahatajú cestu bránou. Bránu tvorí žrď, v strede ktorej je ozdobený vrcholec z ihličnatého stromu. Ženích musí zaplatiť výkupné za nevestu, až potom môže prejsť dnu.
Východné Slovensko sa začína Spišskou Kapitulou. Je to vlastne mestská pamiatková rezervácia, ktorá patrí k Spišskému Podhradiu. Od vzniku bola sídlom cirkevnej správy Spiša. Tvorí ju kňazská osada, ktorá mala katedrálu, dom s biskupským palácom a kňazský ústav. Hradbami bola oddelená od okolitého sveta.
Levočská radnica a Kostol sv. Jakuba ukrývajú vzácne umelecké diela minulosti, najmä z dielne majstra Pavla - gotické krídlové oltáre. Levoča bola významným kultúrnym centrom východného Slovenska. Radnica pochádza z polovice 15. storočia, po požiari bola prestavaná. Dnes je v nej Spišské múzeum.
Farský kostol v Prešove je dominantou stredovekého mesta. V pešej zóne sa nachádza jediná zachovaná mestská nádrž na vodu. Na začiatku 19. storočia ju vytvoril na spôsob barokových fontán košický kamenár Staviansky. V strede na umelom skalnom ostrove stojí boh mora Neptún obklopený vodnými živočíchmi.
Farský kostol sv. Mikuláša pochádza zo 14. storočia. Bol niekoľkokrát rekonštruovaný v gotike, aj renesancii. V rannobarokovom štýle sa nachádza dodnes. Je v ňom množstvo unikátnych umeleckých diel (plastiky svätcov, drevené kríže, Vzkriesenie).
Pýchou východného Slovenska je Dóm svätej Alžbety v Košiciach, ktorý patrí medzi skvosty gotického umenia na Slovensku. Je najvýznamnejšou a najväčšou stavbou gotiky u nás (1345-1508). Bol postavený koncom 14. storočia ako päťloďová bazilika. Je v ňom krypta Františka Rákocziho. Najcennejší je hlavný oltár z roku 1477. Košice sú dnes hospodárskym, správnym i kultúrnym centrom východného Slovenska.
Kostol sv. Egídia v Bardejove uzatvára rad monumentálnych stavieb slávnych majstrov. Historické jadro mesta je vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Dodnes sa tu zachovali hradné opevnenia. Mestská radnica je goticko-renesančná budova, ktorá je vzácnym príkladom prelínania dvoch umeleckých slohov. Leží v strede námestia.
Zručnosť domácich tesárov predstavuje drevený kostolík v Mikulášovej, ktorý sa v súčasnosti nachádza v Múzeu ľudovej architektúry v Bardejove. Tento kostolík je naozaj raritou, pretože na ňom nie je použitý ani jeden klinec, je naozaj celý z dreva.
Život ľudu východného Slovenska nebol taký ťažký ako inde. Aj preto rozličné scény zachytávajú ľudové zvyky a tradície. Spišská Belá je dedina, v ktorej mala tradícia stavania májov hlboké korene. V predvečer 1. mája stavali slobodní mládenci slobodným dievčatám máje. Máj tvorila vysoká žrď, na konci ktorej bol pripevnený vrcholec zo smreka alebo jedle, ozdobený mašľami a stužkami. Práve bohatosť výzdoby vyjadrovala bohatosť a postavenie rodiny dievčaťa a celý mesiac symbolizoval, že tam býva dievča súce na vydaj. Samotný akt stavania bol sprevádzaný hudbou, spevom, tancom a pohostením, ktoré muselo dievča pripraviť.
Spracovanie ľanu a výroba plátna patrilo medzi doslova rituálne obrady. Proces spracovania ľanu pripraveného v snopcoch začínal lámaním ľanu na zariadení, ktoré sa volalo lámačka. Ľan sa drobnejšie nasekal na trepačke, potom sa v potoku máčal a po vysušení sa česal na doma urobenej česačke. Na kolovrátku sa priadol na priadzu rozličnej hrúbky.
Z pripravenej priadze sa na krosnách tkalo plátno a súkno. Plátno sa pomocou jarného slnka a vody bielilo. Hotové plátno sa používalo na vyšívanie, alebo výrobu odevov.
Medzi najpoužívanejšie domáce zvieratá patrili kravy.
Veľmi humorne ladená je scénka, keď pes naháňal malého chlapca, ten vyliezol na strom a pes ho ťahá za súkenné nohavice.