Na žiadosť Jeho Eminencie Jána Chryzostoma kardinála Korca, nitrianskeho biskupa, zo dňa 1. mája 1994, ktorá vyjadruje prosby a želania kňazstva i veriacich, Kongregácia o Božom kulte a disciplíne sviatostí na základe zvláštneho rozhodnutia Jeho Svätosti Veľkňaza JÁNA PAVLA II., ozdobila pútnický farský kostol Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie titulom a hodnosťou „BASILICA MINOR“ so všetkými právami a podľa príslušných liturgických predpisov uverejnených v Dekréte o titule „Basilica Minor“ zo dňa 9. novembra 1989.

Kresťania vo svojich počiatkoch nemali svoje kostoly, žili v katakombách, v podzemí. V prvom období kresťanstva sa kladol dôraz na zhromaždenie. Až ďalší vývoj kresťanstva, najmä skutočnosť, že kresťanmi sa stavali aj občania z bohatých patricijských vrstiev, prináša nový pohľad na usporiadanie náboženskej obce a na funkciu kostola.
Prvým typom kresťanského kostola bola bazilika. Kresťania ju po stavebnej stránke prevzali od Rimanov. V Ríme označovali názvom „bassilica" kráľovské alebo cisárske budovy. Boli to paláce, úradné budovy, slovom honosné stavby, ale aj tržnice a súdne siene. Rímska bazilika mala viacero profánnych funkcií. Baziliku tvorila veľká sieň, pozdĺžne členená stĺporadím na nepárny počet traktov (lodí); stredný - hlavný - vyčnieval nad ostatné. Polkruhová apsida na konci hlavnej lode mala funkciu pri slávnostiach. Nachádzal sa v nej vladárov stolec. Bazilika bola teda centrom, akousi mestskou halou.
Zvláštnym druhom bazilikálnej stavby v antickom Ríme boli patricijské paláce. Boli uzavretým svetom krásy a príjemnosti života, akýmsi rajom na zemi. Stred ich vonkajšej ohrady tvorila stĺpová brána - propylaion, ktorou sa vstupovalo do záhrady. V jej strede bola umiestnená fontána alebo studňa. Záhradu (átrium) oddeľovala od budovy priečna chodba narthex. Ňou sa vstupovalo do veľkej viacloďovej stĺpovej haly. Hlavná loď bola zakončená polkruhovou apsidou. Za veľkou halou bola väčšia vyzdobená miestnosť na hostiny alebo rodinné schôdzky, triclinium.
Po milánskom edikte roku 313 po Kr., keď Cirkev vyšla von z katakomb a kresťania získali úplnu slobodu, začali sa baziliky používať pre chrámové účely. Kresťanský kostol konštantínovskej doby nadviazal na darované paláce (sv. Cecílie, Sabíny, sv. Klementa). Kresťania ich pretvárali pre potrebu svojich bohoslužieb na baziliky kresťanské. Sám Konštantín Veľký daroval rímskemu biskupovi palác Lateránov, ktorý sa stal prvým veľchrámom ako diecézny chrám rímskeho biskupa - pápeža a postupne bol dotvorený do dnešnej podoby Baziliky sv. Jána v Lateráne. Preto je v štruktúre ale i v detailoch, rímskej a kresťanskej baziliky veľa podobného. Prvotné baziliky boli prototypom pre všetky ostatné baziliky až po stredovek a ako schémy kostolov až do našich čias.
Aj komplex kresťanskej baziliky pozostával z „propylaionu", slávobrány, odkiaľ sa vstupovalo do átria so studňou: v nej sa pútnici očisťovali od prachu vonkajšieho sveta. Táto „rajská záhrada" bola po obvode lemovaná stĺporadím. Z neho sa cez priečny „narthex" vstupovalo bránami do baziliky. Pozdĺžny priestor dostal kresťanský názov loď, symbolizujúci Noemovu archu. Počet lodí je vždy nepárny. Stredná, hlavná loď, je nesená stĺporadím spájaným archivoltami, alebo architrávami a jej horná časť je členená oblokmi, osvetľujúcimi celý priestor. Bočné lode, nižšie ako hlavná loď, boli miestami pre zhromaždenie: ľavá - „matronaeum" pre ženy, pravá - „senatoreum" pre mužov. Lode baziliky križovala na konci priečná loď „transept"; niekedy vytváral pôdorys kríža. Odtiaľ dostal aj pomenovanie krížová loď. Pred vstupom do vlastnej svätyne sa týči triumfálny oblúk, ozdobený a profilovaný, ako skutočná brána do vlastnej svätyne. Lode boli priestormi pre laikov, svätyňa pre hierarchiu. Apsidou sa priestor končí. Postupom času sa priľahlé časti apsidy i transeptu pretvárali na kaplnky, na bočné oltáre alebo iné doplnky chrámu. V apside vyvýšené sedadlo biskupa sa nazýva katedra. Pred ňou, pod víťazným oblúkom, je menza oltára. Kostol v tom čase mal iba jeden oltár. Po bokoch menzy stáli ambóny na čítanie posvätných textov. Pred oltárom bol zábradlím oddelený priestor, cancelli, pre chór spevákov. Postupným vývojom sa dostal chór na vyššie postavené miesto v chráme, zvané empora. Za apsidou nasledovala veľká miestnosť tablinium, ktorá slúžila na agapé - slávnostné posedenie po eucharistickej hostine.
Bazilika svojím vonkajškom bola stavbou všednou, skôr chudobnou. Ale vnútro odhaľovalo nádheru: vzácne materiály, mramor, zlato, mozaiky, drahocenné nádoby, tak ako to hovorí žalm: „Omnis gloria eius intus" všetká sláva jeho vnútri.
Všetci, pútnici v lodi so svojou Hlavou Kristom, plavia sa, pohybujú sa dopredu, ako žitie od narodenia. Ich život má spoločný smer a cieľ - k cieľu poslednému, k večnosti. Celé bazilikálne vnútro symbolizuje spoluhru: mozaika na konche - na polokopuli nad apsidou znázorňuje tú Večnosť: obrovskú postavu Krista Sudcu alebo Krista „Pantokráta" - Vševládcu.

  Bazilika – pápežský chrám

Aby sa urobilo zjavnejším puto spoločenstva, ktorým sa zjednocujú Bazilika menšia a rímska Petrova katedra, každý rok nech sa osobitným spôsobom slávia:

- sviatok Katedry sv. Petra (22. februára)
- slávnosť sv. apoštolov Petra a Pavla (29. júna)
- výročie voľby alebo začiatok pastierskej služby najvyššieho Veľkňaza
    Počas pontifikátu pápeža Benedikta XVI. ide o dni:
        19. apríla 2005 (výročný deň voľby)
        24. apríla 2005 (začiatok pastierskej služby)
    V prípade pápeža Jána Pavla II. išlo o dni:
        16. októbra 1978 (zvolený za pápeža)
        22. októbra 1978 (inaugurácia do úradu)
        + 2. apríla 2005

V Bazilike sa má umiestniť znak Svätého Otca, znak Apoštolského stolca a celé znenie Apoštolského breve. Pápežský znak (skrížené kľúče) je možné používať na zástavách, na rúchach a na pečiatke Baziliky.

  Odpustky pre návštevníkov baziliky

Veriaci, ktorí nábožne navštívia baziliku a majú účasť na nejakom posvätnom obrade, alebo recitujú aspoň modlitbu Pána a Verím v Boha, za zvyčajných podmienok (sviatostná spoveď, eucharistické prijímanie a modlitba na úmysel najvyššieho Veľkňaza) môžu získať úplné odpustky:

27. mája - vo výročný deň posviacky baziliky,
29. júna - na slávnosť sv. Petra a Pavla, apoštolov,
7. septembra - na výročný deň udelenia titulu "Bazilika minor",
8. septembra - v deň liturgického slávenia titulu kostola (Narodenie P. Márie),
raz v roku v deň, ktorý určí miestny ordinár,
raz v roku v deň, ktorý si veriaci slobodne vyberie.